Zázrak je prax

Čo je to zázrak? Niečo, čo sa nedá vysvetliť? Pretože takto nejako sa to chápe. Vec, udalosť, čokoľvek, na čo nevieme nájsť racionálne ale hlavne uspokojivé vysvetlenie. Z môjho uhlu pohľadu je veľmi dôležité práve slovo NEVIEME. A to znamená, že čo nevieme teraz, možno raz vedieť budeme. Teda zázrak nie je nič iné, len jav, na ktorý náš rozum, logika momentálne nestačí. Ale človek predsa má dve polovice mozgu. Pravú a ľavú. Myslím, že je najvyšší čas začať venovať viac pozornosti práve tej pravej – intuitívnej. Tá nám zatiaľ nesmelo šepká, že zázraky nepotrebujú vysvetlenie z ľavej časti mozgu. Ich skrátka treba len akceptovať a dokonca vytvárať.

Zázrakom môže byť čokoľvek. Narodenie dieťaťa, východ či západ slnka, ľudská láska a podobne. Mnoho obyčajných maličkostí...

Zázrakom je myšlienka. Nevidíme ju, necítime, nemá farbu, chuť, vôňu, no predsa ich máme v hlave milión. Myšlienka má obrovskú moc. Myšlienka je mágia. Biela aj čierna. Myšlienkou vytvárame dobro ale aj zlo.

Myšlienka ovplyvňuje nás samotných ale aj iných. Môžeme ju prezentovať nesmelo ale aj persuazívne (presvedčivo). Môžeme jej veriť, môže nás zneistiť. Je to rub aj líc. Ale je to naše.

Možno naša ľavá polovica mozgu potrebuje zázraky - splnené zázraky, aby dokázala akceptovať nevysvetliteľné a prestala ich za také považovať. Môžeme to dosiahnuť. Silou myšlienky, silou slova.

Existuje množstvo kníh o pozitívnom myslení. Mám ich prečítané celkom slušnú kôpku, určite mi každá niečo dala, ale predsa len sú pre mňa najviac zaujímavé tie, ktoré z toho nerobia „vedu“. V jednoduchosti je krása. A ja som sa rozhodla, že do môjho života privediem zázraky. Ako?

Jednoducho. Myšlienkou. Silou viery a bez pochybenia. Existuje literatúra o tom, ako si správne veci želať, ako dosiahnuť to, aby sme si život uľahčili, prežili ho ľahšie, spokojnejšie. Stačí na to naozaj tak málo. Vedieť si správne priať. Vedieť, že Univerzum nerozlišuje, dá nám presne to, po čom túžite. Možno si teraz poviete, no, to sa len tak hovorí, keby to bola pravda, tak by sme všetci boli boháči, krásni, štíhli, múdri a možno aj prezidenti či predsedovia vlády, miss world atď.

Nuž, pointa je v tom, že ľudia skrátka vo vnútri neveria, žeby zázraky naozaj fungovali a to takýmto jednoduchým, skoro primitívnym spôsobom. Hľadáme sofistikovanejšie možnosti, logickejšie vysvetlenia ale vzápätí ich negujeme pochybnosťami. Verte mi. Aj táto jednoduchá myšlienka, tento jednoduchý návod je vo svojej podstate ťažký. Nie zložitý. Len ťažký. Blokovaný. Sami sa blokujeme. Nestačí chcieť rozumom, treba veriť srdcom. O tejto technike viem skutočne už veľmi dlho. No predsa som v jej aplikovaní len niekde na 40%. Lebo prejsť z ľavej strany na pravú bez reptania je náročné.

Univerzum nám dáva presne to, čo chceme. Len treba vedieť, ako to „poslať hore“ so správnym obsahom. Ak sa podarí ukázať svetskej racionalite, že zázraky sú úplne bežná vec, výhra je na dosah. Vyššie som písala, že do života si sama privediem zázraky. Nie je to vec, ktorú teraz začínam, je to niečo, čo robím už veľmi dlho – skoro od času, keď som bola ešte dieťa a svet racionality či spirituality mi ako taký bol ukradnutý. Akurát som to nevedela rozškatuľkovať – čo my dospelí tak často potrebujeme robiť, uložiť si veci do priečinkov a priradiť k nim patričné vysvetlenie. Také, či onaké.

Je to len a len na vás a vašej kreativite, ktorá vám pomôže ísť dopredu. Základom je niečo si priať a VERIŤ tomu. Aj keď som si nie istá, či to slovo vystihuje presne to, o čom píšem. Skôr by som možno povedala, že ide o neochvejné presvedčenie v pravdivosť svojho želania. Bez akýchkoľvek pochybností. Bez toho, aby ste to kontrolovali, špekulovali nad tým a podobne. A práve toto je ten paradox – tak jednoduché a predsa tak ťažko realizovateľné. Pretože ľudia sú v svojej podstate vplyvom neviem akej doby skeptici. Je ťažké uveriť niečomu, niekomu a nieto ešte zázrakom.

Aj keď to chápem, aj keď tomu rozumiem, predsa len som sama na dlhej ceste k tomu, aby som dosiahla cieľ. Ale aj tá cesta má svoj význam, dôležité je vôbec na ňu vstúpiť a neochvejne kráčať vpred. Neotrasiteľne veriť v seba a svoje želania.

Po dlhšom skúmaní som došla k zaujímavému záveru. Vieme vytvárať zázraky, no nemôžeme sa vyhnúť životným križovatkám. Skrátka ak je pre nás niečo z hora pripravené, niečo, čo nás má „preskúšať“, nevyhneme sa tomu. Otázne je, ktorou cestou sa k tej križovatke dostaneme. A tam zázraky fungujú. Rovnako je dôležité si uvedomiť, že stále platí slobodná vôľa človeka a netreba si želať veci, ktoré do nej zasahujú. Preto osobne som zásadne proti červenej mágii (hovorím tak o mágii v láske). Neviem ako vy, ale ja by som nechcela, aby ma niekto mal rád preto, lebo som mu to „vnútila“ svojou silou myšlienky či nedajbože nejakým bosoráckym rituálom. Láska má byť slobodná.

Pokúste sa vypnúť ľavú časť mozgu a používajte tú pravú. Na prácu s harmonizáciou mozgových hemisfér odporúčam moje video,ktoré nájdete tu. 
Nič nie je nemožné, to len my ľudia staviame hranice. Mýtus je len neoverený fakt, mytológia nepochopená veda, existuje mnoho vecí, ktoré pochopíme neskôr. Keď príde správny čas. A to znamená, že ak teraz niečo nevieme, neznamená to jeho neexistenciu. Nemusíme vedieť zázraky vysvetliť, pochopiť. Radiť ich k niečomu nevysvetliteľnému. Treba ich žiť.

Napadol mi istý vtip o zázraku.

Pán farár sa pokúšal na hodine náboženstva vysvetliť deťom, čo je to zázrak. V triede mal ale malého „racionálneho“ Janka, ktorému pôvodné vysvetlenie nestačilo. Pán farár sa rozhodol uviesť príklad.

-         Janko, predstav si, že vylezieš na kostolnú vežu. Spadneš z nej a nič sa ti nestane. Čo je to?

-         Náhoda.

-         No dobre. Vylezieš na ňu druhýkrát, opäť spadneš a znova sa ti nič nestane. Čo je to?

-         Šťastie, odpovedá Janko.

-         Vylezieš na ňu tretíkrát a opäť spadneš a opäť sa ti nič nestane. Toto je čo?

-         PRAX. 




Nuž, čo dodať. Skrátka - zázrak je prax.

Tak veľa praxujte...