Milujem ŤA
Koľkokrát ste už počuli toto vyznanie? Koľkokrát ste ho povedali? Asi toľko, koľko bolo potrebné. Ale koľkokrát ste to povedali sami sebe? Raz? Dvakrát? Nikdy? Prečo?
Otázka za otázkou, no odpovedzte si na každú z nich úprimne. Viete, láska je naozaj krásna. Láska má však veľa podôb. To hádam opakovať nie je potrebné. Ale je jeden druh lásky, ktorá sa akosi ťažšie vníma, zaznáva, znevažuje a možno aj zosmiešňuje. Ale paradoxne je to jeden z najťažších druhov lásky. MILOVAŤ SÁM SEBA.
Pozeráme sa na iných, obdivujeme ich krásu, sebavedomie, láskavosť, hrdosť, ich pohodu. Chceme k nim patriť a hovoriť im, ako nám na nich záleží, ako veľmi ich potrebujeme, ako ich neskutočne milujeme. Je to prirodzené. Ale kde sme ostali my?
Iným odpúšťame, sebe nevieme. Netvrdím, máme snahu sa pred sebou obhájiť. Ale vždy je to len OBHAJOBA. Hovorí za nás ego.
Milovať sám seba je ťažké, lebo sa bojíme, že sa nám ľudia vysmejú. Je jednoduchšie vymyslieť si výhovorky, sám pred sebou si to zdôvodniť. Ale prečo to tak komplikovať?
Naozaj sme k sebe najtvrdší, aj keď to možno navonok vyzerá inak. Teda, ak nerátam ľudí, čo sú sami sebou posadnutí, ale to zas nie je o tom, že sa niekto má zdravú sebalásku. Skôr prehnané ego.
Je v tom jednoduchý princíp. Ak sa naučíš milovať sám seba, nemáš problém túto lásku ďalej šíriť a milovať bez podmienok. Si sám sebou, akceptuješ sa, odpúšťaš si. To neznamená, že sa budeme teraz ospravedlňovať sami pred sebou. Nemýľme si obhajobu s priznaním viny. Predstavte si, že ste niečo v práci pokazili. Viete to, čo s tým urobíte? Začnete sa obhajovať, že za to nemôžete? Ale môžete, bola to vaša úloha, ktorú ste skrátka odflákli. To sa často stáva. Čo s tým? Jednoducho si uznajte sami pred sebou, že je to tak. Odpustite si ale netrestajte sa. Nájdite ale riešenie, ako to napraviť. Bez výčitiek. Len ten, kto nič nerobí, je bez chyby. Uviedla som možno ten najbanálnejší problém, ale je zas najčastejší. A na tomto princípe funguje všetko. POZOR – reč je o veciach v rámci morálnych zásad. To neznamená, že teraz pokojne pôjdem a niekoho len tak odbachnem a potom si uznám vinu a všetko je OK!!! Chceme byť lepšími, nie horšími.
Viete, ono sa všetko krásne píše a aj číta, horšie prežíva. Čo sa týka toho, že sa mám milovať, tak s tým som pekne pohla. Naozaj je to na veľmi dobrej úrovni, moji známi sa občas smejú, že so sebavedomím nemám problém, ale to je omyl. Tu nejde o samotné sebavedomie, ale o seba samého. O to, že sa mám rada. Vyzerám síce občas divne, keď stojím v kúpeľni pred zrkadlom a škerím sa sama na seba. Ale zas na druhej strane je to zábavné.
Ako docieliť, aby sme sa mali radi? Nuž, na to neexistujú presné rady a návody. Ale môžete si vytvoriť vlastný rituál. Ráno a večer, keď si umývate zuby, je dostatok času na rôzne meditácie či venovanie sa sebe. Pekne sa usmejte do zrkadla, chvíľku na seba pozerajte a vychutnávajte si aké to je, precíťte to teplo úsmevu. Znie vám to šialené? Usmievať sa na seba. O nie, to je to najmenej, čo po vás chcem, čo vy sami sebe dlhujete. Je na vás, aké rýchle tempo zvolíte. Či najskôr budete precvičovať len úsmev alebo pôjdete ďalej.
Po úsmeve si povedzte, ................ (vaše meno, prezývku, niečo, čo sa vám páči, zdrobneninu, veď to počujete len vy, nie je sa za čo hanbiť, skrátka sa milo oslovte a to potom používajte stále) mám ťa rád/a. Budem používať ženské oslovenie. Zopakujte to. MÁM ŤA RADA. A stále sa na seba usmievajte a pozerajte si do očí, všímajte si, čo sa s nimi deje. Skúmajte sa, ako dobre vám robí, keď počujete láskavé názory na seba. Povedzte si MILUJEM ŤA. Nájdite tie správne slová. Ale vždy len pozitívne. Nájdete na sebe niečo zlé? Veľké brucho? A? Je vaše, aj to milujete. Riedke vlasy? Nevadí, ale aj tie sú vaše. Všetko je vaše. Nech je to aké chce, nech vyzeráte ako chcete, nech sa cítite ako chcete, všetko je vaše. Pošlite preč zo seba to negatívne, čo vás ťahá k zemi a prijmite to dobré, čo vás núti lietať.
Usmievajte sa a opakujte si, ako dobre vyzeráte, ako sa cítite fajn, ako ste radi sami so sebou, aké je príjemné byť sám sebou. Neurobte z toho ale automatické bezduché opakovanie. Naozaj to precíťte. Začnite takým tempom, aký potrebujete.
Verte mi, je to to najťažšie, čo musíte spraviť. Ale je to prvý krok k lepšiemu životu. Nie vždy to funguje, nie vždy sa to dá, ale po každom daždi zas vyjde slnko. Kedysi som nebola taká zbehlá v týchto veciach. Veľa vecí som riešila vďaka svojej intuícii a pudu sebazáchovy. Môžem gratulovať môjmu Vyššiemu JA, že ma neopustilo a keď bolo najhoršie, kričalo z plných pľúc: Haló, tu som, už prestaň s ľútosťou a začni na sebe makať!!! Chceš prežiť? Chceš šťastie? Chceš lásku? Tak MAKAJ! Stačí tak málo, len sa MILOVAŤ...
Trvalo to istý čas, kým mi to došlo nielen do kôry mozgovej, ale aj do srdca. No neľutujem ten deň, keď som si uvedomila, že nestačí len žiť a myslieť si, že takto to má byť, že to inak nebude. Keď som jasne videla, že život potrebuje zmysel. Taký, ktorý ma urobí šťastnou. Je jedno, či žijete singel, či ste v manželstve, na hromádke, či ste muž alebo žena, akú sexuálnu orientáciu uznávate. Nezáleží na tom, či vážite 100 alebo len 50 kg. Všetko sa časom upraví. No, úprimne, tá váha asi nebude vždy podľa našich predstáv, ale to je zas iná téma, ale aj tie kilá sú naše. Ak nám nevadia, nebudú ani okoliu. Verte mi. Nie som síce tučná, no pár kíl dole by mi nezaškodilo. Ale mne nevadia. Občas ma rozčúlia, keď zistím, že veci v skrini mi niekto zas zúžil, vtedy mám chuť sadnúť a fňukať... Ale pomôžem si tým? Nie. MAKAŤ treba, veru tak. Ale ľúbim sa aj tak.
Je ťažké sa rozbehnúť, máme tendenciu to odkladať na neskôr. Zajtra s tým začnem, zajtra je tiež deň... Poznám to, ojojooooj, veľmi dobre. Viete koľko vecí si nechávam na POTOM? Veľa. Ale NIKDY nie SEBA. S tým som prestala už dávno a stalo sa mi to už pravidelným rituálom. Milovať sám seba je pre mňa prirodzené ako dýchať. Nezamýšľam sa nad tým, len sa skrátka ľúbim. Samu seba. Je to krásne, nádherné. A potom sa vám začne stávať to, čo aj mne. Odrazu začnete lásku vyžarovať. Stalo sa mi pár krát, že mi ľudia povedali, že som ako uragán lásky, ako prílivová vlna. Viete, aj láska sa dá dávkovať. Ak som šťastná, ak som naozaj šťastná a taaak veľmi, vtedy to neviem kontrolovať a láska okolo mňa a pri ľuďoch, s ktorými som priam tečie.
Ak som smutná, vždy sa nájde dôvod, prečo smútiť, však?, vtedy tej lásky veľa nedávam. Ale aj keď niekedy potrebujem pomyselne padnúť na dno, hoc si myslím, že dosť často je to zbytočné a momentálne makám presne na tom – „Ako zbytočne nespadnúť do studne“, napriek všetkému sa stále ľúbim. A moja láska ku mne samej mi už nedovolí dlho sa trápiť. Skrátka je to správny reštart. Len to EGO... Ale o tom inde.
Veľa šťastia a hlavne lásky vám prajem k prvému kroku nového života plného lásky. Sám seba neopustíte, nepodvediete, ak dokážete byť k sebe za každých okolností ÚPRIMNÍ. Držím palce.
Otázka za otázkou, no odpovedzte si na každú z nich úprimne. Viete, láska je naozaj krásna. Láska má však veľa podôb. To hádam opakovať nie je potrebné. Ale je jeden druh lásky, ktorá sa akosi ťažšie vníma, zaznáva, znevažuje a možno aj zosmiešňuje. Ale paradoxne je to jeden z najťažších druhov lásky. MILOVAŤ SÁM SEBA.
Pozeráme sa na iných, obdivujeme ich krásu, sebavedomie, láskavosť, hrdosť, ich pohodu. Chceme k nim patriť a hovoriť im, ako nám na nich záleží, ako veľmi ich potrebujeme, ako ich neskutočne milujeme. Je to prirodzené. Ale kde sme ostali my?
Iným odpúšťame, sebe nevieme. Netvrdím, máme snahu sa pred sebou obhájiť. Ale vždy je to len OBHAJOBA. Hovorí za nás ego.
Milovať sám seba je ťažké, lebo sa bojíme, že sa nám ľudia vysmejú. Je jednoduchšie vymyslieť si výhovorky, sám pred sebou si to zdôvodniť. Ale prečo to tak komplikovať?
Naozaj sme k sebe najtvrdší, aj keď to možno navonok vyzerá inak. Teda, ak nerátam ľudí, čo sú sami sebou posadnutí, ale to zas nie je o tom, že sa niekto má zdravú sebalásku. Skôr prehnané ego.
Je v tom jednoduchý princíp. Ak sa naučíš milovať sám seba, nemáš problém túto lásku ďalej šíriť a milovať bez podmienok. Si sám sebou, akceptuješ sa, odpúšťaš si. To neznamená, že sa budeme teraz ospravedlňovať sami pred sebou. Nemýľme si obhajobu s priznaním viny. Predstavte si, že ste niečo v práci pokazili. Viete to, čo s tým urobíte? Začnete sa obhajovať, že za to nemôžete? Ale môžete, bola to vaša úloha, ktorú ste skrátka odflákli. To sa často stáva. Čo s tým? Jednoducho si uznajte sami pred sebou, že je to tak. Odpustite si ale netrestajte sa. Nájdite ale riešenie, ako to napraviť. Bez výčitiek. Len ten, kto nič nerobí, je bez chyby. Uviedla som možno ten najbanálnejší problém, ale je zas najčastejší. A na tomto princípe funguje všetko. POZOR – reč je o veciach v rámci morálnych zásad. To neznamená, že teraz pokojne pôjdem a niekoho len tak odbachnem a potom si uznám vinu a všetko je OK!!! Chceme byť lepšími, nie horšími.
Viete, ono sa všetko krásne píše a aj číta, horšie prežíva. Čo sa týka toho, že sa mám milovať, tak s tým som pekne pohla. Naozaj je to na veľmi dobrej úrovni, moji známi sa občas smejú, že so sebavedomím nemám problém, ale to je omyl. Tu nejde o samotné sebavedomie, ale o seba samého. O to, že sa mám rada. Vyzerám síce občas divne, keď stojím v kúpeľni pred zrkadlom a škerím sa sama na seba. Ale zas na druhej strane je to zábavné.
Ako docieliť, aby sme sa mali radi? Nuž, na to neexistujú presné rady a návody. Ale môžete si vytvoriť vlastný rituál. Ráno a večer, keď si umývate zuby, je dostatok času na rôzne meditácie či venovanie sa sebe. Pekne sa usmejte do zrkadla, chvíľku na seba pozerajte a vychutnávajte si aké to je, precíťte to teplo úsmevu. Znie vám to šialené? Usmievať sa na seba. O nie, to je to najmenej, čo po vás chcem, čo vy sami sebe dlhujete. Je na vás, aké rýchle tempo zvolíte. Či najskôr budete precvičovať len úsmev alebo pôjdete ďalej.
Po úsmeve si povedzte, ................ (vaše meno, prezývku, niečo, čo sa vám páči, zdrobneninu, veď to počujete len vy, nie je sa za čo hanbiť, skrátka sa milo oslovte a to potom používajte stále) mám ťa rád/a. Budem používať ženské oslovenie. Zopakujte to. MÁM ŤA RADA. A stále sa na seba usmievajte a pozerajte si do očí, všímajte si, čo sa s nimi deje. Skúmajte sa, ako dobre vám robí, keď počujete láskavé názory na seba. Povedzte si MILUJEM ŤA. Nájdite tie správne slová. Ale vždy len pozitívne. Nájdete na sebe niečo zlé? Veľké brucho? A? Je vaše, aj to milujete. Riedke vlasy? Nevadí, ale aj tie sú vaše. Všetko je vaše. Nech je to aké chce, nech vyzeráte ako chcete, nech sa cítite ako chcete, všetko je vaše. Pošlite preč zo seba to negatívne, čo vás ťahá k zemi a prijmite to dobré, čo vás núti lietať.
Usmievajte sa a opakujte si, ako dobre vyzeráte, ako sa cítite fajn, ako ste radi sami so sebou, aké je príjemné byť sám sebou. Neurobte z toho ale automatické bezduché opakovanie. Naozaj to precíťte. Začnite takým tempom, aký potrebujete.
Verte mi, je to to najťažšie, čo musíte spraviť. Ale je to prvý krok k lepšiemu životu. Nie vždy to funguje, nie vždy sa to dá, ale po každom daždi zas vyjde slnko. Kedysi som nebola taká zbehlá v týchto veciach. Veľa vecí som riešila vďaka svojej intuícii a pudu sebazáchovy. Môžem gratulovať môjmu Vyššiemu JA, že ma neopustilo a keď bolo najhoršie, kričalo z plných pľúc: Haló, tu som, už prestaň s ľútosťou a začni na sebe makať!!! Chceš prežiť? Chceš šťastie? Chceš lásku? Tak MAKAJ! Stačí tak málo, len sa MILOVAŤ...
Trvalo to istý čas, kým mi to došlo nielen do kôry mozgovej, ale aj do srdca. No neľutujem ten deň, keď som si uvedomila, že nestačí len žiť a myslieť si, že takto to má byť, že to inak nebude. Keď som jasne videla, že život potrebuje zmysel. Taký, ktorý ma urobí šťastnou. Je jedno, či žijete singel, či ste v manželstve, na hromádke, či ste muž alebo žena, akú sexuálnu orientáciu uznávate. Nezáleží na tom, či vážite 100 alebo len 50 kg. Všetko sa časom upraví. No, úprimne, tá váha asi nebude vždy podľa našich predstáv, ale to je zas iná téma, ale aj tie kilá sú naše. Ak nám nevadia, nebudú ani okoliu. Verte mi. Nie som síce tučná, no pár kíl dole by mi nezaškodilo. Ale mne nevadia. Občas ma rozčúlia, keď zistím, že veci v skrini mi niekto zas zúžil, vtedy mám chuť sadnúť a fňukať... Ale pomôžem si tým? Nie. MAKAŤ treba, veru tak. Ale ľúbim sa aj tak.
Je ťažké sa rozbehnúť, máme tendenciu to odkladať na neskôr. Zajtra s tým začnem, zajtra je tiež deň... Poznám to, ojojooooj, veľmi dobre. Viete koľko vecí si nechávam na POTOM? Veľa. Ale NIKDY nie SEBA. S tým som prestala už dávno a stalo sa mi to už pravidelným rituálom. Milovať sám seba je pre mňa prirodzené ako dýchať. Nezamýšľam sa nad tým, len sa skrátka ľúbim. Samu seba. Je to krásne, nádherné. A potom sa vám začne stávať to, čo aj mne. Odrazu začnete lásku vyžarovať. Stalo sa mi pár krát, že mi ľudia povedali, že som ako uragán lásky, ako prílivová vlna. Viete, aj láska sa dá dávkovať. Ak som šťastná, ak som naozaj šťastná a taaak veľmi, vtedy to neviem kontrolovať a láska okolo mňa a pri ľuďoch, s ktorými som priam tečie.
Ak som smutná, vždy sa nájde dôvod, prečo smútiť, však?, vtedy tej lásky veľa nedávam. Ale aj keď niekedy potrebujem pomyselne padnúť na dno, hoc si myslím, že dosť často je to zbytočné a momentálne makám presne na tom – „Ako zbytočne nespadnúť do studne“, napriek všetkému sa stále ľúbim. A moja láska ku mne samej mi už nedovolí dlho sa trápiť. Skrátka je to správny reštart. Len to EGO... Ale o tom inde.
Veľa šťastia a hlavne lásky vám prajem k prvému kroku nového života plného lásky. Sám seba neopustíte, nepodvediete, ak dokážete byť k sebe za každých okolností ÚPRIMNÍ. Držím palce.