Mýtus je len neoverený fakt

Moja obľúbená veta pre všetkých skeptikov čo sa týka vecí medzi nebom a zemou. Možno sa budem opakovať, ale nedá mi – všetci bez výnimky sme veriaci. Ide skôr o to, čomu a komu veríme. Ak niečomu nerozumieme, ak niečo nevieme dokázať TERAZ, neznamená to, že to nebudeme vedieť neskôr. Ak by to tak nemalo byť, ak by toto nefungovalo, tak potom popierame akýkoľvek vývoj. Niekedy ľudia verili, že Zem je doska. A je? Nie je. Vtedy keby niekto tvrdil, že zem je guľatá, bol by blázon. Alebo že Zem je stred a Slnko sa točí okolo nás. Hm. Že ľudia nebudú lietať, že jedna malá kalkulačka dokáže rýchlo spočítať to, na čo náš ľudský mozog tak rýchlo nestačí, že budú počítače, že sa budeme vidieť cez počítač na diaľku, a že.... Fyzik Lord Kelvin svojho času povedal: „Nemám ani najmenšiu molekulu viery v to, že sa bude lietať inak ako balónom.“ Mám to vôbec komentovať?

Vedecká obec nepopiera, že ľudský mozog nie je využívaný na 100 %. Nedokážeme vnímať VŠETKO čo je okolo nás. Vnímame len tú realitu, ktorú sme SCHOPNÍ vnímať. Okrem nášho vedomia máme aj podvedomie. To, ktoré nie je závislé na tom, čo si myslí ROZUM. Ono je to taký úžasný stroj ktorý v nás uchováva a prijíma množstvo informácii, či už o nich vieme alebo nie. Ale sú tam, uložené v sejfe toho nášho podvedomia. Len sa naučiť ako k nim pristúpiť. Nevedome si totiž do nášho mozgu každú jednu sekundu uložíme približne jedenásť tisíc vnemov. Ale vedome sme schopní si uvedomiť len tisícinu vecí, ktorými sme bombardovaní.

Čo si budeme nahovárať. Svojimi zmyslami vnímame mizivé percento vecí okolo. Naše oči vnímajú len 8 % existujúceho svetelného spektra. 100 – 8 = 92 %, ktoré nevnímame, ale napriek tomu ich v sebe niekde máme. No je lepšie si na oči nasadiť klapky a tvrdiť, že len to, čo vidím, cítim, počujem a viem ochutnať je to čo je pravda a zvyšok je čo? Mýtus? Ha... Nie, je to len to, na čo ešte nestačíme a otázne je, či niekedy stačiť budeme.

To však neznamená, že máme pred sebou zatvorené dvere. Zákaz vjazdu mysli a duševnému pochopeniu.

Môj pohľad na vec je, že základným princípom nášho bytia je učenie sa. Celý život, všetky životy sú vlastne jedna vysoká škola, kde naberáme skúsenosti, teoretické a praktické. Životné skúsenosti, rozhodovania, počúvanie rozumu, logiky, intuície. Je len a len na nás, čo sa naučíme, čomu uveríme viac a podľa čoho budeme žiť.

Na jednej strane som rada, že záujem o ezoterické tajomno vzrastá, že čoraz viac ľudí chápe, že s tým čisto rozumným a piatimi zmyslami uchopiteľným poznatkom to asi nebude to pravé. Že z času na čas je lepšie počúvať svoju intuíciu, vnútro, hľadať cestu k našej duši.

Na strane druhej ma mrzí, že tento záujem sa často dostáva do komerčného hľadáčika a spôsobuje tým spiritualite problém v podobe nálepky možno akéhosi šarlatánstva či módneho trendu.

Nech je ako chce, každý z nás máme slobodnú vôľu a je len a len na nás, čomu uveríme, v čo budeme chcieť veriť a čím sa riadiť, ako sa bude odvíjať a rozvíjať naše učenie a kam nás posunú naše skúsenosti. Ako dokážeme teóriu dostať do praxe, ako vieme aplikovať intuitívne ale aj tie rozumové vedomosti.

Tento článok píšem preto, aby ste sa neukracovali o veci, ktoré sú okolo nás bez ohľadu na to, či v nich veríte alebo nie. Existujú zázraky. Stačí len občas poslať rozum na dovolenku a doma nechať srdce. Veď mýtus je len neoverený fakt... ZATIAĽ.

Príjemnú cestu na objavovaní neobjaveného...