Ako zmeniť svet

 

 Napísať tento článok ma inšpiroval rozhovor o tom, aký je tento svet. (2014) A samozrejme, či ezoterika je vec vážna alebo je o hraní sa. Musím povedať, že som sa pri tom celkom bavila ale aj som občas zabudla zavrieť ústa nad nekonečným ľudským strašiakom - strachom. 

Nuž, pre mňa to bola dosť silná výzva... :o)

Takže, kde by som začala. Asi pri sebe. Chcem tu napísať SVOJ pohľad a svoje videnie, možno sa s týmto názorom stotožníte, možno nie, no pre mňa je smerodajný, nakoľko je môj... 

Čo si myslíte o pozitivite a negativite? Čo na vás pôsobí dobre? A čo zle? Máte radšej pozitívne naladených ľudí alebo tých, čo sú v kuse uhundraní, prípadne vidia svet cez čierne okuliare? 

Čo by ste povedali na názor - tento svet je o ničom, je len o hmote ktorá je zlá, nie sú anjeli, nie je možno ani dobro, na všetko si treba dávať pozor, lebo najväčšie slovo tu má Satan. Že sme vlastne len klamaní ujom Luciferom a treba si počkať rovno na koniec sveta ktorý bude o pár rokov. 

Veľmi zostručnený obsah istého názoru na svet. 

Neviem ako vy, ale mám potrebu sa k tomuto vyjadriť. 

Áno, napriek všetkým snahám o zjednotenie, ktoré hádam už prebieha, ešte stále sme v dualite. Takže hej, je dobro a je aj zlo. A áno, je aj hmota, koniec koncov, všetci sme hmota... A teda všetci sme energia, lebo hmota je len energia. A naša duša (vedomie) potrebuje túto hmotu k učeniu a rastu. 

Anjeli  - alebo energie v rôznej podobe - existujú.  Či v nich veríte alebo nie, či im nadávate alebo ich velebíte. Či si to prajete alebo nie, sú s vami. Okolo nás je tak obrovské množstvo "kadečoho"... 

Diabol? Hm, snáď by som povedala, že pripúšťam názor, ktorý hovorí o nižších bytostiach, nepatriacich do svetla. Dobre, v tomto význame môžeme hovoriť o niekom, kto z nás vysáva energiu, chce nám zle. 

Okrem základných zmyslov máme intuíciu, takzvaný šiesty zmysel. A ak ho používame, lepšie povedané počúvame, dostávame nadmieru pravdivé informácie, aj keď nie sú podložené rozumom či logikou. Skrátka sa v nás ozýva niečo hlboko zakorenené, čo vie podstatne lepšie čo je pre nás dobré a čo zlé. A teraz položím otázku. Ak veríte v anjelov, ak veríte aj v diabla, akú máte asi predstavu o tom, ako na nás majú vplývať? Dobre? Zle? 

Vychádzame z faktu, že anjel ako taký je Boží služobník, teda by to mala byť láska. A žiaden strach. Že by sme nemali búchať hlavou zakaždým, keď sa modlíme a máme strach pred "božským" hnevom alebo sa cítime pod jeho úroveň. Som rada, že z tohto som už naozaj veľmi dávno vyrástla. 

Boh je láska, teda by sme mali cítiť v jeho prítomnosti lásku, šťastie a dobrý pocit, nie? Alebo aj smútok, ak je to potrebné, no v žiadnom prípade nie strach. Strach by sme mali mať pri veciach zlých... Toto celé dáva ľudskú logiku, však? 

Tak ako mám chápať človeka, ktorý veril v anjelov, dobro a lásku a odrazu je presvedčený, že sa všetkého treba báť? Mám na to svoj názor. Ale nejdem ho radšej prezentovať, vy si spravte vlastný úsudok. Slobodná vôľa nadovšetko. A hlavne nadhľad vážení. 

Takže, dostávame sa k tomu kokosovému. Ako zmeniť tento skazený materiálny svet? A je naozaj tak skazený? Hm, svet je presne taký, aký si ho urobíme. Áno, je tu veľa zla, sebectva, egoizmu, násilia, agresivity, túžby po moci... No je tu aj láska, šťastie, ľudia, čo sú ochotní pomôcť, smiechu, humoru... A nadhľadu. 

Myslím si, že svet ide zmeniť. Ale nejde zmeniť hneď a rovno celý. Všetko sa skladá z maličkostí. Atómy, molekuly a tak postupne... A potom maličkosti, z ktorých sa skladá naša povaha, zmysel pre česť a lásku... Viete, je to ako s kruhmi vo vode. Hodíte malinký kameň a okolo sa urobí menší kruh a potom väčší a ešte väčší. Jednoducho to ide. Ako lavína, niečo sa niekde spustí a ide to... A tak je to aj s nami. Ak zmeníme seba, dokážeme pomocou vibrácii okolo seba ovplyvňovať ostatných ľudí či situácie. Ak stretnete človeka, čo je nešťastný, aj vám je smutno, prípadne si poviete, ako dobre, že vy ste na tom inak a snažíte sa od neho vzdialiť, lebo vám to VADÍ... Podvedome viete, že by vás mohol "nakaziť". A ak máte v práci človeka, čo sa usmieva, hovorí vám vtipy a povzbudzuje vás, máte ho radi a chcete s ním byť, lebo vás nabíja dobrou energiou... 

Presne takto sa mení svet. Čo vyšlete, to sa vám vráti... 

Tak prečo nevysielať len to dobré, prípadne čo najmenej negatívne? Tomu sa síce nevyhneme, človek má v povahe ako sa radovať, tak aj smútiť. Ale je nutné šíriť strach? Paniku? 

Všetko, pri čom sa cítim dobre, je pre mňa dobré, teda ak za mnou príde nejaká bytosť a necítim strach ale pokoj, tak to asi diabol nebude, aj keby ma chcel akokoľvek oklamať... Je na nás, či sa to naučíme rozlišovať. Ale je tak príjemné veriť v katastrofy, čo? 

Niekto chce svetový mier. Ja chcem možno to isté, len v inom tvare. Chcem lásku pre všetkých, chcem úsmev pre deti aj starých ľudí, chcem pochopenie pre toho druhého, chcem zdravý sedliacky rozum s dávnou akceptácie pre nepochopené (trebárs aj spirituálne) a iné názory, chcem, aby smútok bol čo najmenej, aby nebola agresivita, len zdravé sebavedomie. Chcem tak veľa? Ži a nechaj žiť...